Barbitos
Barbitos alebo barbiton (starogr. βάρβιτος, βάρβιτον) bol starogrécky strunový hudobný nástroj podobný lýre. Mal menšiu ozvučnú skrinku, dlhé zakrivené ramená spojené krátkou priečkou a dlhé struny s hlbším tónom.[1][2][3]
Základné komponenty barbita boli rovnaké ako u lýry chelys,[4] od ozvučnej skrinky z korytnačieho panciera (rezonančnej skrinky) až po ladiace zariadenie zvané kollops (κολλοψ), výrazne sa od nej ale líšil menšou ozvučnou skrinkou a oveľa dlhšími strunami a ramenami. Ramená sa od ozvučnej skrinky rozbiehali v priamych líniách a potom sa krivili dovnútra pod priečkou (s ladiacim zariadením) v hornej časti. Dĺžka strún dávala barbitu nižšiu výšku tónu ako lýra chelys.[5] Barbitos bol približne o polovicu väčší ako lýra a mal hrubšie struny.[6]
Maliari váz zobrazovali dlhý, elegantný tvar barbita a jeho veľkosť využívali na pôsobivé kompozície so sediacimi alebo stojacimi hudobníkmi. Napríklad maľba na červenofigúrovej amfore od Berlínskeho maliara zobrazuje satyra s barbitom, za ktorým stojí boh Hermes. Diagonálna línia barbita tvorí dramatický kontrapunkt k hlave satyra, ktorá je otočená opačným smerom. Hoci väčšina maliarov váz zobrazuje barbitos so siedmimi strunami ako je na lýre chelys, barbitos môže byť zobrazený aj s piatimi, šiestimi alebo dokonca ôsmimi strunami. Mnoho zobrazení barbitov pochádza z konca šiesteho a začiatku piateho storočia pred Kr. a maliari ich prezentujú v širokej škále scén, pričom takmer všetky sa vzťahujú na veselie.[7] V dionýzskych scénach na nich hrajú satyrovia, nymfy a dokonca aj samotný boh, na tomto nástroji hrajú i profesionálne hudobníčky, hetéry, ako aj zabávajúci sa muži (napr. na symposiach).[5]
Barbitos bol tradične spájaný s východogréckymi lyrickými básnikmi ako Sapfó, Alkaios a Anakreón.[8][5] Anakreónovi sa často pripisuje zásluha za to, že priniesol barbitos na pevninu, keď ho tyran Hipparchos pozval, aby sa okolo roku 525 pred Kr. pridal k dvoru Peisistratovcov v Aténach. Niektorí starovekí autori dokonca tvrdia, že nástroj vynašiel. Východní Gréci sa zrejme o barbitone dozvedeli od susedných národov, možno od Frýgov alebo Lýdov.[5] Pri diskusii o ázijskom pôvode gréckej hudby geograf Strabón z 1. storočia pred Kr. hovorí o vplyve Frýgov a iných podobných národov v súvislosti s kitharou a aulom a zaraďuje barbitos do zoznamu gréckych nástrojov, ktoré nesú cudzie názvy. Táto poznámka spolu s nedostatkom súvisiacich slov v akomkoľvek indoeurópskom jazyku viedla k záveru, že názov nástroja je neznámeho, možno frýgického pôvodu (slovo barbitos má pravdepodobne frýgickú etymológiu[5]). Hoci dôkazy nie sú presvedčivé, zdá sa, že názov tohto charakteristického nástroja sa prvýkrát objavil v gréčtine v aiolskom dialekte, ktorým sa hovorilo v Alkaiovej vlasti Lesbos; v tomto dialekte sa nástroj nazýval barmitos (alebo niekedy baromos či barmos), ale do piateho storočia pred Kr. sa štandardom stala forma barbitos, ktorá sa nachádza v atickej literatúre. Na rozdiel od dobre asimilovaných slov ako kitharis, forminx a lýra si názov barbitos zachoval určitý cudzí tvar (zrejme pre negrécky pôvod[9]).[7]
Atická červenofigúrová amfora zobrazuje mladú ženu hrajúcu na barbitos, maliar: Maliar Niobovcov, cca 460 − 450 pred Kr., Walters Art Museum 48.2712, Baltimore
Atický červenofigúrový kylix so zobrazením satyra s barbitom, cca 475 – 425 pred Kr., BnF Museum, Paríž
Atický čiernofigúrový psyktér zobrazujúci barbitos na symposiu, cca 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen, Mníchov
Atické červenofigúrové peliké so zobrazením barbitonu, maliar: Maliar ošípaných, cca 480 − 470 pred Kr., Athens National Archaeological Museum 17170
Atický lékythos s maľbou na bielom podklade, mladík a žena pri hrobke s barbitonom, cca 450 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) 3262, Berlín
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bruno Gentili, Liana Lomiento. Metrics and Rhythmics: History of Poetic Forms in Ancient Greece. Pisa : Fabrizio Serra, 2008. ISBN 978-88-6227-059-5. S. 102.
- ↑ Tomas Hägg, Lars Boje Mortensen. Parthenope. Copenhagen : Museum Tusculanum Press, 2004. ISBN 978-87-7289-907-7. S. 318.
- ↑ https://beliana.sav.sk/heslo/barbitos
- ↑ Don Michael Randel. The Harvard Dictionary of Music. Cambridge : Harvard University Press, 2003. ISBN 978-06-7441-799-1. S. 84.
- 1 2 3 4 5 Sheramy Bundrick. Music and Image in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 2005. ISBN 978-05-2184-806-0. S. 21-22.
- ↑ Anthony Verfasser Rich. Illustriertes Wörterbuch der römischen Alterthümer mit steter Berücksichtigung der griechischen: enthaltend zwei Tausend Holzschnitte nach Denkmälern der alten Kunst und Industrie. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2025. ISBN 978-35-6363-094-5. S. 74.
- 1 2 Martha Maas, Jane McIntosh Snyder. Stringed Instruments of Ancient Greece. New Haven : Yale University Press, 1989. ISBN 978-03-0003-686-2. S. 113.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 280.
- ↑ Curt Sachs. The History of Musical Instruments. Garden City : Courier Corporation, 2012. ISBN 978-04-8617-151-7. S. 128.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barbitos
