Preskočiť na obsah

MAVEN

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
MAVEN
Sonda MAVEN
Sonda MAVEN
PrevádzkovateľNASA
VýrobcaLockheed Martin CU-Boulder Berkeley NASA GSFC
Typ misie Výskum atmosféry Marsu
DružicaMars
Dátum vstupu na orbitu22. september 2014, 02:24 UTC
Dátum štartu18. november 2013, 18:28 UTC
KozmodrómCape Canaveral SLC-41
Nosná raketaAtlas V 401/Centaur
Zánik3. jún 2026
Trvanie1 rok trvajúvca vedecká misia a v septembri 2016 rozšírená o 6 rokov ako telekomunikačná prenosová družica.
COSPAR ID2013-063A
Kat. číslo39378
Webstránkascience.nasa.gov/mission/maven/
Hmotnosť2 454 kg
Energia1 135 W
Elementy dráhy
Inklinácia75°
Perióda4,5 h
Apoapsida6 200 km
Periapsida150 km

MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile EvolutioN Mission) bola misia americkej NASA, ktorá bola zameraná na výskum atmosféry Marsu z obežnej dráhy. Hlavná ciele misie boli zistiť, ako planéta Mars časom prišla o svoju atmosféru a vodu.[1]

MAVEN úspešne odštartovala na rakete Atlas V na začiatku prvého štartovacieho okna stanoveného na 18. novembra 2013. Prvý zážih horného stupňa Centaur zmenil orbitu na kruhovú a usadil sondu na tzv. parkovacej dráhe. Po 27 minútach sa motor Centauru zapálil znovu tentoraz na cca 5 minút a poslal sondu MAVEN na heliocentrickú preletovú dráhu k Marsu.[2]

22. septembra 2014 sa MAVEN dostala k Marsu a usadila sa na areocentrickej eliptickej dráhe 6 200 km x 150 km nad povrchom planéty.[3]

5. novembra 2015 NASA oznámila, že údaje z MAVEN potvrdzujú zvýšenie strácania atmosféry Marsu počas slnečných búrok. Erózia atmosféry časticami slnečného vetra počas zvýšenej slnečnej aktivity hrala kľúčovú úlohu v strate atmosféry z oxidu uhličitého (dominujúceho plynu v atmosfére Marsu), ktorý vďaka skleníkovému efektu udržiaval povrch Marsu relatívne teplý a vytváral podmienky vhodné pre výskyt tekutej povrchovej vody, na rozdiel od dnešnej suchej a chladnej pustiny. K strate väčšiny hustej atmosféry došlo, podľa interpretácie údajov z misie MAVEN, približne pred 4,2 až 3,7 miliardami rokov, v dôsledku zmien v magnetosfére Marsu, súvisacich s chladnutím a zmenšovaním tekutého jadra planéty. Súčasné priemerné tempo erózie atmosféry v dôsledku slnečného vetra sa odhaduje na približne 100 gramov za sekundu s prechodným 10- až 20-násobným zvýšením v prípade zásahu planéty časticami po výrone koronálnej hmoty.[4][5]

6. decembra 2025 MAVEN prestala komunikovať so Zemou. Pri poslednom kontakte, ktorý nastal tesne predtým, ako z pohľadu Zeme sonda zašla za Mars, fungovali všetky subsystémy správne. Technici sa snažili nájsť príčinu.[6] 3. júna 2026 NASA ukončila misiu sondy. Príčiny jej zlyhania sú v štádiu vyšetrovania. Podľa fragmentu telemetrie zachyteného stanicou DSN sa sonda počas pobytu v rádiovom tieni Marsu dostala z neznámeho dôvodu do neobvykle rýchlej rotácie a keďže v takomto stave nemohla nabíjať svoje akumulátory prostredníctvom solárnych panelov, došlo k ich vybitiu.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MAVEN : overview [online]. JPL, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  2. GRAHAM, William. Atlas V launches MAVEN en route to Martian adventure [online]. NASASpaceflight, 2013-09-17, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  3. MAVEN Orbit Insertion : Mars Atmosphere and Volatile Evolution Mission [online]. NASA, 2014, [cit. 2017-03-19]. (NASA Facts.) Dostupné online.
  4. WALL, Mike. Mars Lost Atmosphere to Space as Life Took Hold on Earth [online]. space.com, 2015-11-05, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  5. NORTHON, Karen. NASA Mission Reveals Speed of Solar Wind Stripping Martian Atmosphere [online]. NASA, 2015-11-05, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  6. MAJER, Dušan. Sonda MAVEN se odmlčela. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 10. prosince 2025. Dostupné online [cit. 2025-12-15].
  7. MAJER, Dušan. Naděje na záchranu sondy MAVEN zhasly. NASA ukončila její misi. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-06-04. Dostupné online [cit. 2026-06-04].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému MAVEN

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]