Oko
O iných významoch výrazu Oko pozri Oko (rozlišovacia stránka).
Oko (lat. oculus) je svetlocitlivý orgán reagujúci na svetlo a na nervové signály. Pomocou neho človek vníma predmety,farby,tvary a vzdialenosť vo svojom okolí. V priebehu vývoja živočíchov došlo k výraznému rozvoju od svetlocitlivých orgánov reagujúcich iba na to, či svetlo je alebo nie je, až po „jednoduché“ oko u stavovcov (vrátane človeka) a hlavonožcov a zložené oko u článkonožcov.
Veľa živočíchov (vrátane cicavcov, vtákov, plazov a niektorých rýb) má oči umiestnené, každé na inej strane hlavy, čo im umožňuje trojrozmerné binokulárne videnie - jednotlivé obrázky z oboch očí sa skladajú do jedného, ktorý vnímame. Oproti tomu existuje monookulárne videnie, kedy živočích vníma súčasne dva rozdielne obrazy, ako napríklad zajac alebo chameleón. Optické chyby, spôsobené ohybom svetla na zrenici príliš malých očí jednoduchého typu, prakticky znemožňujú ich používanie, preto by pre drobné druhy hmyzu boli také oči bezcenné.
Stavba oka cicavcov
[upraviť | upraviť zdroj]
Oko je guľovitý orgán uložený v očnici lebky tam je chránený tukovým tkanivom.Štruktúra ľudského oka sa úplne prispôsobuje potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu (lat. retina). Sietnica obsahuje svetlocitlivé bunky- tyčinky a čapíky. V žltej škvrne (lat. macula lutea) sa nachádza najväčšia hustota čapíkov a je to miesto najostrejšieho videnia.Vonkajšiu vrstvu oka tvorí bielkovitá blana- bielko(lat. sclera),ktorá prechádza dopredu do rohovky(lat. cornea)Všetky časti oka, cez ktoré lúč svetla prechádza sú priehľadné, aby čo najviac zabraňovali rozptylu dopadajúceho svetla. Rohovka láme svetlo,ktoré vstupuje do oka a je priehľadná.
Svetlo vstupuje cez rohovku do oblasti vyplnenej komorovou vodou (lat. aquaeus humour) a dopadá na šošovku cez zrenicu (lat. pupil). Tá sa pomocou svalov (dúhovky, lat. iris) rozťahuje a zužuje, čím reguluje množstvo prechádzajúceho svetla. Priestor medzi rohovkou a dúhovkou je vyplnený komorovou vodou. Za dúhovku je umiestnená šošovka(lat. lens),ktorá pomocou ciliárneho svalu mení svoj tvar a umožňuje zaostrenie obrazu na vzdialenosti. Taký proces sa nazýva akomadácia. Pomocou svalov je regulovaná šošovka, ktorá zaostruje lúče svetla, aby sa zbiehali presne na sietnici, kde vytvárajú prevrátený obraz. Pod bielkom sa nachádza cievnatka (lat. choroidea) je bohatá na krvné cievy, ktoré vyživujú vnútorné časti oka. Na prednej časti cievnatky je dúhovka(lat. iris), ktorá určuje farbu oči. V strede dúhovky sa je otvor- zrenička, ktorá reguluje množstvo svetla vstupujúceho do oka. Zostávajúca oblasť oka je vyplnená sklovcom, ktorý udržuje v oku stály tlak a tým aj tvar. Sklovec vypĺňa sklovec- číra gélovitá hmota,ktorá udržuje tvar oka a zabezpečuje prechod svetla na zadnú stranu oka. V mieste, kde vystupuje zrakový nerv, nie sú žiadné svetlocitlivé bunky, vzniká tak slepá škvrna.
Časti oka:
- Očná guľa (lat. bulbus oculi), ktorá je uložená v tvárovej časti lebky v očnici; do nej patria: očné bielko, rohovka, vráskovcový opaštek, dúhovka, šošovka, cievovka, sietnica, slepá škvrna a sklovec
- prídavné orgány oka:
- Spojovka (lat. tunica conjuctiva) vystiela priestor medzi viečkom, očnou guľou a očnou dutinou. Je to blana sýtej ružovej farby.
- Slzná žľaza: je uložená v dutine nad očnou guľou. Vylučuje slzy (lat. lacrimae) ktoré obsahujú chlorid sodný a lyzozým. Slúžia na zvlhčovanie prednej steny oka a na ochranu pred infekciou. Slzy odtekajú do slzného vačku vnútornou stranou oka a ďalej slzovodom do nosnej dutiny.
- Vrchná a spodná mihalnica (viečko) slúži na ochranu oka. Jeho voľné okraje pokrývajú riasy, do ktorých pošvy ústia mazivové žľazy.
- Okohybné svaly – je ich 6 a sú tvorené z priečne pruhovaného svalstva. Slúžia na pohyb očnou buľvou.
- Oko je chránené- viečkami,spojivkou a slznými žľazami, ktoré produkujú slzy zvlhčujúci a čistiaci povrch oka.
Pohlcovanie žiarenia
[upraviť | upraviť zdroj]V rôznych častiach oka dochádza k pohlcovaniu rôznych vlnových dĺžok žiarenia. To sa dá využiť pri operáciách oka, ale predovšetkým to chráni oko pred poškodením. Žiarenie je pohlcované pomocou rozkladu proteínov a iných látok, čím sa spotrebúva energia. Vyššie dávky nevhodného žiarenia spôsobujú slzenie, zvýšenie teploty a tlaku v oku, zápaly a podobne.
- 100 – 315 nm – absorbuje sa prevažne v rohovke, zvyšok sa rozptýli v sklovci,
- 315 – 400 nm – absorbuje sa prevažne v šošovke za pomoci premeny proteínov,
- 400 – 1 400 nm – prechádza cez šošovku a dopadá na sietnicu, kde môže spôsobiť aj vážne poškodenie. Viditeľné svetlo 400 – 700 nm je oko schopné v priebehu 0,25 sekundy zredukovať pomocou zreničky na znesiteľné množstvo, ale na kratších vlnových dĺžkach už nedokáže tak rýchlo zareagovať,
- viac ako 1 400 nm – je absorbované v rohovke. Spôsobuje silné slzenie a zvyšovanie teploty a tlaku sklovca.
Choroby oka a zraku
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 2-Standard Observer and 10- Supplementary Standard Observer / Color-Matching Functions - Part IV - Precise Color Communication [online]. Konica Minolta, [cit. 2022-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Cone Fundamentals [online]. cvrl.ucl.ac.uk, [cit. 2022-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Stockman and Sharpe (2000) 2-deg (from 10-deg) cone fundamentals [online]. cvrl.ucl.ac.uk, [cit. 2022-12-01]. Dostupné online.
- ↑ JACK. Cone Fundamentals & the LMS Color Space [online]. 2021-12-13, [cit. 2022-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ STOCKMAN, Andrew. Cone fundamentals and CIE standards [online]. UCL Institute of Ophthalmology, [cit. 2022-12-01]. Dostupné online.
